Stupienok prvý
Vývin
Sylskí elfovia nevznikli len tak z ničoho. Prešli si náramne zaujímavou evolúciou, ako pôvodní obyvateia Darheimských končín. Nebudem siahať až k bunkám veľkosti mikroskopu, začnem pri niečom, čo sa podobalo zajacovi. Na začiatku zajacovi, časom jeleňovi bez rohov a s ostrými zubami, schopnosťami. Neskôr sa jeleň začal stavať na zadné, až sa pomaly preformoval do takzvaného prvého Sylského elfa – druh Narahaka.
Prvý z druhu Narahaka začal poznávať svoju silu a pomaly sa dostával v Darheime na vrch potravinového reťazca. Keď bol dostatočne schopný skoliť aj vlka či medveďa, cesty sa rozpojili chybou – evolúciou. Objavil sa druhý druh v poradí, Lakara, ktorí pomaly prichádzal o srsť a začínal špekulovať a vymýšľať. Prišli na oheň, zo zvierat sa pomaly stávali vedomé stvorenia, čiastočne osoby s vlastným vedomím.
Po Lakaroch prišli Pagajci – teda tretí z druhového stupňa Sylských elfov. Títo už zvládali výrobu oblečenia, nepatrne sa venovali aj písmu a skúmali dorozumievanie. Nátura im nadelila darov a tak sa im šťastilo. Ich vedomosti sa navyšovali, ich schopnosti zlepšovali, až sa z nich stali skutoční jedinci Sylských elfov.
Tí už boli vo všetkých ohľadoch rozvinutí, stále však zachovávali jednoduché myslenie – občas až primitívne. Objavovali zákutia Náturickej mágie, ktorú pomaly ale isto začali používať vo svoj prospech. Uši sa im dávno pretiahli a sklopili vzad, zdobili a zdobia ich dodnes podľa hodností v klane.
Stupienok druhý
Osídľovanie
Čoby tak rastúcej civilizácií stačili jaskyne, drevené domčeky či palisádami ohraničené osady. Prišlo na rad budovanie prvého veľkomesta s názvom Sanedamor. Mesto sa rozkladalo na severovýchode dnešného Darheimu, neďaleko od hlavného zdroju pitnej vody – teda jazera, hlavy Darheimu. Bolo tesne pod údolím nebezpečných Gronnov, no s tými vtedy, ani po tisícročiach príliš skúseností elfovia nemali. Gronnovia pokojne spali, spali roky, stovky, tisícky z nich. Vo svojich kamenných formách ticho načúvali a pozorovali.
Sanedamor bol vystavaný po niekoľkých rokov do plnej krásy. Najvyššia budova sa týčila až do výšky štvorposchodového obytného domu, takže dočiahnuť na jej vrch robilo problémy aj takému priemernému Gronnovi. No a samozrejme, mesto expandovalo a pokračovalo. V tomto momente sa už ale začali diať okolnosti ohľadom miešania (Nájsť pod: Legenda o vzniku Vanánskych elfov).
Mesto bolo napokon pod silou zlostných Gronnov, ktorých všetky nepokoje, veľké sťahovanie a pobúrenie vlastných druhov znepokojilo a vyštvalo z údolia. Prevalcovali mesto a zaklincovali ho hlboko do zeme. Ostali po ňom iba ruiny, nad ktorými prežitá časť národa Sylských elfov v priebehu mesiacov nechala vyrásť borovicový les.
Stupienok tretí
Tragédia
Tri rasy po boku žili v dočasných táboroch a plánovali čo ďalej. Naskytli sa možnosti ako odísť z kraju Darheimu, kde už nebolo ani zďaleka tak bezpečno ako si mysleli. Gronni ostali na stráži a dva kúsky – Kargas a Flamelas, o ktorých pradú po krajoch aj legendy či povesti – a tí prenasledovali a pokračovali v ničení.
V tom prišiel dostatočný šok, kedy les, posvätný borovicový les Wetari vyhorel. Niekto ho zapálil, pretože Nátura by nedovolila aby do neho treskol blesk. Nikdy. Nemohlo to byť jej rukou, muselo to byť rukou niekoho iného. A možno niekoho z elfích radov. Nad lesom sa stiahla mlha a do dnešného dňa sa považuje za miesto psychopatov, monštier a taktiež sa povráva, že v ňom Kargas a Flamelas čakajú do dnes – spokojne spiac nad úspešným zničením.
Stupienok štvrtý
Úsvit nových časov
Veľká časť elfieho národa odišla. Ďaleko za hranice Darheimu, ďaleko za hranice poznaného sveta. Cez priesmyk zmizla raz a navždy, už nikdy nevracajúc sa. No rod Varivacov spoločne so zástupcami všetkých rás vytvorili vlastnú osadu na juhu, na mieste, ktoré pár rokov iba strážili a pozorovali, len preto aby zistili, či ho Gronnovia navštevujú. Z pozostatkov, ktoré nazhromaždili boli schopní založiť aj skromnú knižnicu, v ktorej sa podľa legiend – či už pravdivých alebo nie – dá dozvedieť takmer čokoľvek.
Nuž a tak vzniklo Elfie Spoločenstvo, ktoré v celkovej harmónií nažíva v týchto krajoch už spoločne s trpaslíkmi aj ľuďmi.
Vývin
Sylskí elfovia nevznikli len tak z ničoho. Prešli si náramne zaujímavou evolúciou, ako pôvodní obyvateia Darheimských končín. Nebudem siahať až k bunkám veľkosti mikroskopu, začnem pri niečom, čo sa podobalo zajacovi. Na začiatku zajacovi, časom jeleňovi bez rohov a s ostrými zubami, schopnosťami. Neskôr sa jeleň začal stavať na zadné, až sa pomaly preformoval do takzvaného prvého Sylského elfa – druh Narahaka.
Prvý z druhu Narahaka začal poznávať svoju silu a pomaly sa dostával v Darheime na vrch potravinového reťazca. Keď bol dostatočne schopný skoliť aj vlka či medveďa, cesty sa rozpojili chybou – evolúciou. Objavil sa druhý druh v poradí, Lakara, ktorí pomaly prichádzal o srsť a začínal špekulovať a vymýšľať. Prišli na oheň, zo zvierat sa pomaly stávali vedomé stvorenia, čiastočne osoby s vlastným vedomím.
Po Lakaroch prišli Pagajci – teda tretí z druhového stupňa Sylských elfov. Títo už zvládali výrobu oblečenia, nepatrne sa venovali aj písmu a skúmali dorozumievanie. Nátura im nadelila darov a tak sa im šťastilo. Ich vedomosti sa navyšovali, ich schopnosti zlepšovali, až sa z nich stali skutoční jedinci Sylských elfov.
Tí už boli vo všetkých ohľadoch rozvinutí, stále však zachovávali jednoduché myslenie – občas až primitívne. Objavovali zákutia Náturickej mágie, ktorú pomaly ale isto začali používať vo svoj prospech. Uši sa im dávno pretiahli a sklopili vzad, zdobili a zdobia ich dodnes podľa hodností v klane.
Stupienok druhý
Osídľovanie
Čoby tak rastúcej civilizácií stačili jaskyne, drevené domčeky či palisádami ohraničené osady. Prišlo na rad budovanie prvého veľkomesta s názvom Sanedamor. Mesto sa rozkladalo na severovýchode dnešného Darheimu, neďaleko od hlavného zdroju pitnej vody – teda jazera, hlavy Darheimu. Bolo tesne pod údolím nebezpečných Gronnov, no s tými vtedy, ani po tisícročiach príliš skúseností elfovia nemali. Gronnovia pokojne spali, spali roky, stovky, tisícky z nich. Vo svojich kamenných formách ticho načúvali a pozorovali.
Sanedamor bol vystavaný po niekoľkých rokov do plnej krásy. Najvyššia budova sa týčila až do výšky štvorposchodového obytného domu, takže dočiahnuť na jej vrch robilo problémy aj takému priemernému Gronnovi. No a samozrejme, mesto expandovalo a pokračovalo. V tomto momente sa už ale začali diať okolnosti ohľadom miešania (Nájsť pod: Legenda o vzniku Vanánskych elfov).
Mesto bolo napokon pod silou zlostných Gronnov, ktorých všetky nepokoje, veľké sťahovanie a pobúrenie vlastných druhov znepokojilo a vyštvalo z údolia. Prevalcovali mesto a zaklincovali ho hlboko do zeme. Ostali po ňom iba ruiny, nad ktorými prežitá časť národa Sylských elfov v priebehu mesiacov nechala vyrásť borovicový les.
Stupienok tretí
Tragédia
Tri rasy po boku žili v dočasných táboroch a plánovali čo ďalej. Naskytli sa možnosti ako odísť z kraju Darheimu, kde už nebolo ani zďaleka tak bezpečno ako si mysleli. Gronni ostali na stráži a dva kúsky – Kargas a Flamelas, o ktorých pradú po krajoch aj legendy či povesti – a tí prenasledovali a pokračovali v ničení.
V tom prišiel dostatočný šok, kedy les, posvätný borovicový les Wetari vyhorel. Niekto ho zapálil, pretože Nátura by nedovolila aby do neho treskol blesk. Nikdy. Nemohlo to byť jej rukou, muselo to byť rukou niekoho iného. A možno niekoho z elfích radov. Nad lesom sa stiahla mlha a do dnešného dňa sa považuje za miesto psychopatov, monštier a taktiež sa povráva, že v ňom Kargas a Flamelas čakajú do dnes – spokojne spiac nad úspešným zničením.
Stupienok štvrtý
Úsvit nových časov
Veľká časť elfieho národa odišla. Ďaleko za hranice Darheimu, ďaleko za hranice poznaného sveta. Cez priesmyk zmizla raz a navždy, už nikdy nevracajúc sa. No rod Varivacov spoločne so zástupcami všetkých rás vytvorili vlastnú osadu na juhu, na mieste, ktoré pár rokov iba strážili a pozorovali, len preto aby zistili, či ho Gronnovia navštevujú. Z pozostatkov, ktoré nazhromaždili boli schopní založiť aj skromnú knižnicu, v ktorej sa podľa legiend – či už pravdivých alebo nie – dá dozvedieť takmer čokoľvek.
Nuž a tak vzniklo Elfie Spoločenstvo, ktoré v celkovej harmónií nažíva v týchto krajoch už spoločne s trpaslíkmi aj ľuďmi.