Miesto, kde aj zem prestala navždy dýchať
Pred nespočetným množstvom storočí, keď ešte draci brázdili nebesia v obrovských počtoch, v zemi, ktorá ešte vtedy dýchala svojim životom, stálo mesto. Nebol to však len tak nejaké mesto. Bolo to mesto postavené z čarovného kameňa, zpevneného mocnou mágiou druhu, ktorý v ňom žil. Bola to mágia prírody, ktorú v dnešnom svete ľudí nájdete len veľmi zriedkavo, no toto mesto ňou dýchalo a žilo. Avšak ani toto mesto nebolo ušetrené a čas ho prijal medzi svoje obete. Pretože hoci bolo chránené pred votrelcami zvonku, nebolo chránené pred svojím vnútrom. A ako storočia plynuli, v meste vzklíčilo semienko zrady. Jeden z elitného kruhu čarodejníkov mesta spadol na zlú stranu a zhromaždil ďalších, ktorí mali rovnaký cieľ: Vysať mágiu z celého mesta a využiť ju len pre seba. Nakoniec, po viac než roku prípravy, sa to stalo. Zradca a jeho sluhovia vykonali rituál v strede mesta, ktorý mal za úlohu vysať všetku mágiu okolo nich. Zradca si však neuvedomil, že tá mágia je už tak votkaná do samotnej štruktúry mesta, že vysať mágiu, znamenalo pripraviť mesto o jeho základ. Stráže mesta, rovnako ako jeho obyvatelia sa začali brániť, avšak nepodarilo sa im to. Zradcovia svoj rituál dokončili. Nikto netuší, čo sa v tom okamihu stalo. Istý je len výsledok – hradby mesta zničené, domy zbúrané, budovy v plameňoch, rovnako ako jeho obyvatelia. Tí, čo prežili, neboli schopní zvládnuť to, čo sa stalo, a po krátkom čase sa väčšina z nich zbláznila. Plamene, ktoré zachvátili mesto sa po čase rozšírili na okolité stromy. V blízkom okolí mesta neostal ani jeden jediný. Avšak ani zradcovia netušili, aké bude mať ich kúzlo dopad. Rituálny kruh spolu s potrebami neskončil v plameňoch a neustále sa pokúšal vysať mágiu zo svojho okolia. Keď už však nebola žiadna mágia v dohľade, začala sa meniť samotná zem – zomierala. Zem pomaly ošedivela, stromy pomaly umierali a všetko živé, čo tam žilo, odtiaľ utieklo. Nakoniec aj to málo Gronnov čo žilo v oblasti, odtiaľ odišlo, pretože tam nenachádzali žiadnu potravu. Dvaja z nich však zostali v údolí aj napriek tomu, pretože aj ich malé mozočky si uvedomili, že nechcú, aby ich toto prekliatie prenasledovalo do ich novej zeme. Odvtedy sa toto údolie nazývalo Mŕtve Údolie a vraví sa, že každý kto do neho vkročí, dostane sa pod vplyv toho, čo zničilo samotné údolie aj napriek tomu, že by sa pokúšal, nemohol by z neho odísť a blúdil by tam až dokým by sa nepridal k hromade mŕtvych, rozložených tiel.
Pred nespočetným množstvom storočí, keď ešte draci brázdili nebesia v obrovských počtoch, v zemi, ktorá ešte vtedy dýchala svojim životom, stálo mesto. Nebol to však len tak nejaké mesto. Bolo to mesto postavené z čarovného kameňa, zpevneného mocnou mágiou druhu, ktorý v ňom žil. Bola to mágia prírody, ktorú v dnešnom svete ľudí nájdete len veľmi zriedkavo, no toto mesto ňou dýchalo a žilo. Avšak ani toto mesto nebolo ušetrené a čas ho prijal medzi svoje obete. Pretože hoci bolo chránené pred votrelcami zvonku, nebolo chránené pred svojím vnútrom. A ako storočia plynuli, v meste vzklíčilo semienko zrady. Jeden z elitného kruhu čarodejníkov mesta spadol na zlú stranu a zhromaždil ďalších, ktorí mali rovnaký cieľ: Vysať mágiu z celého mesta a využiť ju len pre seba. Nakoniec, po viac než roku prípravy, sa to stalo. Zradca a jeho sluhovia vykonali rituál v strede mesta, ktorý mal za úlohu vysať všetku mágiu okolo nich. Zradca si však neuvedomil, že tá mágia je už tak votkaná do samotnej štruktúry mesta, že vysať mágiu, znamenalo pripraviť mesto o jeho základ. Stráže mesta, rovnako ako jeho obyvatelia sa začali brániť, avšak nepodarilo sa im to. Zradcovia svoj rituál dokončili. Nikto netuší, čo sa v tom okamihu stalo. Istý je len výsledok – hradby mesta zničené, domy zbúrané, budovy v plameňoch, rovnako ako jeho obyvatelia. Tí, čo prežili, neboli schopní zvládnuť to, čo sa stalo, a po krátkom čase sa väčšina z nich zbláznila. Plamene, ktoré zachvátili mesto sa po čase rozšírili na okolité stromy. V blízkom okolí mesta neostal ani jeden jediný. Avšak ani zradcovia netušili, aké bude mať ich kúzlo dopad. Rituálny kruh spolu s potrebami neskončil v plameňoch a neustále sa pokúšal vysať mágiu zo svojho okolia. Keď už však nebola žiadna mágia v dohľade, začala sa meniť samotná zem – zomierala. Zem pomaly ošedivela, stromy pomaly umierali a všetko živé, čo tam žilo, odtiaľ utieklo. Nakoniec aj to málo Gronnov čo žilo v oblasti, odtiaľ odišlo, pretože tam nenachádzali žiadnu potravu. Dvaja z nich však zostali v údolí aj napriek tomu, pretože aj ich malé mozočky si uvedomili, že nechcú, aby ich toto prekliatie prenasledovalo do ich novej zeme. Odvtedy sa toto údolie nazývalo Mŕtve Údolie a vraví sa, že každý kto do neho vkročí, dostane sa pod vplyv toho, čo zničilo samotné údolie aj napriek tomu, že by sa pokúšal, nemohol by z neho odísť a blúdil by tam až dokým by sa nepridal k hromade mŕtvych, rozložených tiel.